Anjeli, ktorí sa počas vianočnej noci zjavili pastierom spievali:

„Sláva Bohu na výsosti a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“

Netúži každý človek po pravom pokoji?

Pokoj – ako veľmi ho svet potrebuje!

Pravý pokoj môže darovať len Boh...

Alle Jahre wieder...(každým rokom znovu)

prichádza nemecká olympiáda, na ktorej sa tento rok zúčastnilo 12 študentov. Stretli sme sa v učebni biológie, kde sme hneď začali s posluchom s porozumením. V priebehu jednej hodiny sme mali zvládnuť počúvanie, čítanie a test. Keďže sa práve v pondelok 1.decembra  na našej škole konal „Deň otvorených dverí“,  vošla práve pri písaní testu dovnútra skupinka rodičov a záujemcov zo základnej školy, ktorí si chceli pozrieť učebňu biológie! Pozvali sme ich ďalej, Peter Radvan ich privítal a podal profesionálny výklad o odbornej učebni. Filip Balla tiež spontánne informoval o stužkovej, ktorá sa konala nedávno.

Pred pár týždňami sme dostali príležitosť prihlásiť sa do súťaže, ktorá nám bola doposiaľ neznáma - Mladý prekladateľ. Táto súťaž nám nepripadala dostatočne atraktívna, no pár odvážlivcov sa napriek tomu odhodlalo vyskúšať si rolu prekladeteľa.

Záverečný školský deň kalendárneho roka sme tradične netrávili učením sa podľa rozvrhu. Po triednických posedeniach, vzájomnom obdarúvaní sa, po prezradení, kto bol komu počas decembra anjel a po uprataní triedy sme sa v krásnom počasí vybrali do františkánskeho kostola na spoločnú svätú omšu.

Ale zato bolo niečo iné. A určite to stálo za to. Keď totižto robíte to, čo vás baví a zároveň tým aj potešujete druhých, máte hneď dvojnásobnú radosť.

alebo Školské kolo Biblickej olympiády 2014

Ak chcete vedieť, ako sa do našej auly dostali špinaví Izraeliti, alebo ako sa podarilo vypitvať rybu, či zameniť si vretenicu s opilcom, aké ťažké je odlíšiť ľanové pazderie na streche Rachabinho domu od rôznych iných pokrývok, či prečo treba čítať aktuálne vydanie Svätého písma, a nie preklad z roku 1955, to všetko vám radi prezradia účastníci tohoročného školského kola Biblickej olympiády.

Keď je niečo dvakrát, je to už tradícia?

Podobne ako vlani, aj tento rok sme pozvali rodičov na vianočné posedenie. Najskôr nám v internátnej kaplnke odslúžil sv. omšu p. Peter, ale aktívne sme sa snažili zapojiť všetci. Chalani miništrovali, Veva zaspievala žalm. Ostatní sme si rozdelili čítania, spoločné modlitby, priniesli obetné dary. So spevom nám výdatne pomohli internátnici a sestričky. Ďakujeme!

Všetci už iste viete, že my druháci (Áčkari) žijeme už dlhšiu dobu divadlom a všetkým, čo k tomu patrí. Jednou zo zastávok na našom umeleckom turné bola aj návšteva detského domova v Močenku. V prostredí, ktoré je nám tak veľmi známe, nebolo ťažké uplatniť náš chýrny herecký potenciál. A tak sme sa znova ocitli v dobe ranného prenasledovania kresťanov za antického Ríma. Niektoré dejové pasáže (to je tajomstvom) neboli zahrané podľa originálu, ale samotné sa stali originálom. Svedčil o tom aj smiech spoza kulís. Avšak naši malí, veľkí, neposední, tichí, mladší a starší diváci aj tak dokázali oceniť naše umelecké dielo svojím búrlivým potleskom.