Dňa 21.6.2017 sme boli v Základnej škole Topoľová na vyhodnotení a odovzdávaní cien za niektoré predmetové olympiády. Na nepočudovanie :) sme sa umiestnili na popredných priečkach, a to konkrétne:

Tamara Vargová (tercia) - 3. miesto v OK olympiády z matematiky
Zuzana Petríková (kvarta) - 2. miesto v OK olympiády zo slovenského jazyka a literatúry
Benedikt Farkaš (kvarta) - 1. miesto v OK olympiády z fyziky

Vo štvrtok 8.6.2017 sme sa s p.p. Vontorčíkovou a p.p. Gurbiczom vybrali na triedny výlet - smer Horné Hámre, Farma sv. Františka.

Po nástupe do autobusu sme s frfľaním odovzdali naše mobilné zlatíčka do úschovy triednej a s otázkou na perách: “Čo budeme teraz robiť?!” sa odovzdali osudu... napodiv však naša cesta ubiehala veľmi rýchlo a príjemne, pretože tém na siahodlhé rozhovory sme mali neúrekom! V Žarnovici sme sa zastavili na spoločný nákup v miestnom Tescu a potom po krátkom blúdení sme  sa predsa len dostali na miesto určenia - farmu v prekrásnom prostredí stredného Pohronia - ako hovorí gúgl (čítaj google).

Z technických príčin je správa o výlete skrátená do tejto formy:

Kto: Osadenstvo kvarty
Čo: Triedny koncoročný výlet
Kde: Farma sv. Františka, Horné Hámre
Kedy: 11.-13. júna 2017
S kým: p. prof. Raškovičová a p. prof. Mikulová
Ako: Veselo. Veľmi veselo.
Prečo: Pre utuženie kolektívu .

 Fotogaléria

(text a foto: kvarta)

Čo: najlepší výlet doteraz

Kde: chata Opalisko, Závažná Poruba

Kedy: 15.jún (štvrtok) -17.jún (sobota)

Ako: vlakom a prímestským autobusom

Prečo: lebo

S kým: p.p. Ondrejka a p.p. Kvasňovská

Po piatich hodinách v škole sme sa konečne vybrali na náš trojdňový výlet do Hrabova. A hoci sme museli dvakrát prestupovať z vlaku do vlaku, cestu tam sme si parádne užili (však Kika? :D). Veď ísť popri rieke Amazonke (Váh)... Taký výlet by bral každý!

No a asi po ďalších piatich hodinách cesty sme sa dostavili na to jediné miesto, ktoré bolo hodné druhej B triedy, na chatu Lúč. Ten názov znie vcelku sväto, však ? Ale v skutočnosti to bolo strašidelné miesto, ale o tom nižšie. Ale, samozrejme, bola to luxusná chata uprostred super prírody. Nie ako tá, citujem miestneho pána: „Dreváreň,“ ktorú navštívili naši susedia, ktorých sme viacerí ľutovali :´(.

Ak si mysíte, že zo znalostí, čo sa na informatike naučíte, nič nezúžitkujete, tak ste na omyle. A to platí aj pre ostatné predmety.

Tu je dôkaz, že s trochou chcenia a malou chvíľou... (tak 100 až 160 hodín) sa dá niečo dokázať. Presnejšie asi 5529 riadkov kódu. Výsledok sa po pár týždnoch dostavil a volá sa PEXESO.

  13:42 CET, 31.5. 2017

Cesta započatá. Tri dni dobrodružstva pred nami. Cesta do Ružomberku a potom do Hrabova. Cesta plná srandy, fotiek a srandy a...no nič, prejdime ďalej.

Po príchode na chatu sme hneď vytiahli špekačky a v spoločnosti muflónov za ohradou sme strávili príjemný večer pri ohníku. Potom sme ešte v chate hrali nejaké hry a išli spať...alebo nie? Nie nešli, nás chalanov (lebo baby spali o poschodie vyššie) trápili malé potvorky, čo jedia naše vyfónky. Našťastie sme sa ich účinne zbavili.

Možno viete, možno nie, ale na našej škole sa tento rok sformovalo spoločenstvo, ktoré nesie meno Jozue. Spoločenstvo vzniklo z túžby niekoľkých študentov stretávať sa a rásť spolu vo vzťahu k Nebeskému Otcovi a vo vzťahoch medzi sebou. 

 Dňa 5.5.2017 sme sa my, dievčatá prímy a sekundy, zúčastnili MO vo vybíjanej. Prišli sme na miesto súťaže a mohol sa začať boj o víťazstvo. Po ťažkom a tesnom boji sme nakoniec zvíťazili a to pre nás znamenalo postup na finále MO. O týždeň nato sme sa stretli s ďalšími piatimi družstvami na ZŠ Topoľovej. Bolo to napínavé, avšak všetky zápasy sme vyhrali a skončili sme na 1.mieste. Odniesli sme si aj pohár a miestenku do krajského kola. Do krajského kola sme išli s cieľom nebyť posledné. O postup do celoslovenského kola sme sa bili spolu s družstvami z okresov v Nitrianskom kraji. Dostali sme sa až do finále, ale tu sa naša cesta skončila. Našimi premožiteľkami sa stali dievčaťá z Komárna. Umiestnili sme sa na krásnom druhom mieste a domov sme sa vracali sklamané, pretože sme nepostúpili, no zároveň s dobrým pocitom, že sme sa dostali až sem.